Recyklačný priemysel má veľký problém. Ani Afrika už nechce oblečenie z druhej ruky

Mnohí majitelia obchodov so secondhandovým oblečením krachujú. Cena nových odevov už je skoro rovnaká ako u tých použitých. Fenomén rýchlej módy ľuďom síce prináša veľký výber cenovo dostupného oblečenia, na druhej strane však ničí recyklačný biznis.

Po desaťročia bolo darovanie ideálnym spôsobom pre spotrebiteľov z bohatých krajín, ako sa bez viny zbaviť starého oblečenia. Vznikla globálna sieť obchodníkov, ktorí použité odevy zvážali z celého sveta, aby ich mohli recyklovať a potom znovu predať. Teraz sa však tento cyklus rozpadá.

Na vine je takzvaná rýchla móda, ktorá núti zákazníkov, ktorí chcú byť stále in, aby obmieňali šatník viackrát do roka. Celosvetová výroba odevov sa od roku 2000 zdvojnásobila. Priemerný objem obnosených odevov klesol o 36 percent, v Číne dokonca až o 70 percent. Vzostup rýchlej módy tak spôsobuje, že príliv použitých odevov stále rastie, aj keď trhy už oň nestoja. Najväčšími vývozcami odevov z druhej ruky sú USA, Veľká Británia, Nemecko, Južná Kórea, Čína, Holandsko, Poľsko a Kanada.

Recyklovaný textil najčastejšie putuje do Afriky, ktorá sa však k nepotrebnému oblečeniu začína obracať chrbtom. Rwanda, Keňa, Uganda, Tanzánia, Južný Sudán a Burundi nedávno oznámili, že plánujú od roku 2019 zastaviť dovoz oblečenia z Veľkej Británie a USA. Africké krajiny chcú naučiť svojich ľudí vyrábať a nakupovať vlastné oblečenie.

Z hľadiska životného prostredia je to veľký problém. Textilný priemysel totiž vytvára viac emisií skleníkových plynov než všetky medzinárodné lety a námorné plavby dohromady. Keď sa recyklačné trhy rozpadnú, môže byť ešte horšie.
Avšak samotný recyklačný priemysel začína premýšľať, ako tomu zabrániť. Preto niektoré značky, napríklad experimentujú s novými vláknami vyrobenými z recyklovaného materiálu. Mohli by síce krátko pomôcť, ale v dlhodobom horizonte sa podľa odborníkov bude musieť priemysel snažiť preorientovať zákazníkov na to, aby preferovali trvanlivosť a kvalitu výrobkov.