Otec vychováva

Matka, ktorá sama vychováva svoje deti, musí byť pre ne aj otcom a aj matkou. Je to, bohužiaľ, náročná pozícia, ktorú musí zvládať a nikto jej pri nej nepomáha.
Najhoršia situácia nastáva vtedy, keď túto matku jej deti ani nerešpektujú a ona si dokonca za to aj sama môže. Hoci si to neuvedomuje. Prečo? No, pretože je príliš benevolentná. Pri každom zdúvaní a podobných príležitostiach prehodnocuje svoje rozhodnutia a zákazy a deti ju dokážu obmäkčiť. To nie je vôbec výchovné a s kostolným poriadkom, pretože deti to potom začnú využívať vo svoj prospech. To, čo matka zakáže alebo nedovolí, by malo ostať zakázané a nedovolené. Je to síce tvrdá výchova, ale keď je na to sama, musí si trvať na svojom.
Jeden takýto príklad poznám zo svojho okolia. Matka síce nevychováva sama deti, ale má muža, ktorí pracuje celé dni a deťom sa veľmi nevenuje. Obidvaja sú to chlapci – dvojičky. Ich výchova nie je jednoduchá a táto matka by si zaslúžila pomoc od svojho muža. Peňazí majú síce dostatok, ale keď sa doma vyskytne daný otec, tak sa im nevenuje. A oni by ho tak potrebovali. Hoci nadáva vždy na svojho otca, že sa mu nikdy nevenoval, tak teraz robí to isté. Nepochopím to asi nikdy. Tie deti by tak chceli jeho výslovnú pozornosť, keď sa im bude dostatočne venovať a nielen ich hrešiť. Materiálne veci im nezabezpečia lásku a starostlivosť, či výchovu otca.
Potom táto matka je na všetko sama. Predsa len je to žena a nikdy nebude vedieť zaujať chlapskú pozíciu, nech sa snaží ako len chce. Nevie si stáť za svojím slovom a jej muž jej vtom vôbec nepomáha, aby ju podporil, či usmernil. Deti nehreší, je zvyknutý, že žena ich vyhreší a on zakročí až v pätovej situácii, keď si už naozaj nevie dať jeho ženy rady. Predsa len dvaja chlapci, občas je to hotová pohroma. Jeden si pichol železným ražňom do oka a podobné príhody sú skoro na dennom poriadku.