Komín a jeho údržba

V minulosti bola údržba komína veľmi dôležitou súčasťou každej vidieckej rodiny. Remeslo kominíka vtedy vynášalo nemalý peniaz. Komín bol väčšinou murovaný a obsahoval veľké množstvo splodín, ktoré bolo potrebné odstrániť. Táto práca vedela uživiť aj šesťčlennú rodinu, pretože každý potreboval pána, ktorý sa nebojí výšok a má požadované skúsenosti pre vykonanie vtedy tak užitočnej práce. Komín je vlastne šikovné zariadenie pre odvod splodín spaľovania, takže je táto práca namáhavá aj z hľadiska vdychovania toxických a karcinogénnych výparov.

Vybavenie každého kominíka spočívalo v tmavočiernom oblečení (aby sa už viacej nemohol ušpiniť) a rôzneho počtu čistiacich štetiek. V prvom rade je to kartáč, ktorý sa pomalým pohybom na šnúre spúšťa z hora dolu cez celý objem komína –nazýva sa to aj prvá fáza čistenia. V druhom rade pri sebe má diferenčný tlakomer, analyzátor oxidu uhoľnatého, kamery na pozorovanie a ostatné vybavenie potrebné pre bezpečný pohyb po streche. V neposlednom rade kominík potrebuje odhodlanie a nebojácnosť – jeho práca je predsa vykonávaná niekoľko metrov nad zemou!
Zenit tohto povolania bol zaznamenaný v období priemyselnej revolúcie, kedy sa spaľovalo všetko čo sa dalo. Dnes je však vďaka ústrednému vykurovaniu a stále menšiemu počtu komínov táto profesia v zabudnutí. Za život v posledných desiatich rokov je takmer nemožné stretnúť zafúľaného pána so zaveseným kartáčom na ramene. Nájdu sa však jedinci, ktorí ostali povolaniu verní – tým je nutné zavolať, pokiaľ máte doma usadený starý komín, ktorý ledva stojí.

Pre šťastie
O kominíkoch sa hovoria rôzne povery, z pomedzi ktorých najznámejšou je, ak uvidíte kominíka, musíte sa chytiť za gombík alebo sa danej osoby dokonca musíte dotknúť. Ďalšia povera sa týka najšťastnejšieho dňa každej ženy. Ak nevesta  zbadá v deň jej svadby kominíka, prinesie jej do manželstva veľa šťastia a lásky.